Nitra 1. marca (TASR) – Návrh novej spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (EÚ) pre roky 2014 až 2020 prichádza v mimoriadne zložitom ekonomickom období. Európska komisia musela pri tvorbe návrhu zohľadňovať tlaky, ktoré sú vo všetkých členských krajinách únie na znižovanie výdavkov. Počas stretnutia s poľnohospodármi to v Nitre skonštatoval podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Podľa jeho slov nie je reálna šanca na výraznejšie navýšenie priamych platieb pre slovenských farmárov. „V tomto období sme museli pripraviť návrh, ktorý má reálnu politickú i ekonomickú šancu uspieť a byť schválený. Je nám jasné, že akékoľvek navýšenie v tejto atmosfére nemá šancu prejsť schvaľovacím procesom,“ uviedol Šefčovič.

Najväčšie problémy slovenských poľnohospodárov


Slovenskí poľnohospodári majú podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milana Semančíka najväčší problém s redistribúciou priamych platieb, najmä so zachovaním historického princípu pri ich vyplácaní. „Podľa dohody sa podmienky pre nás mali vyrovnať po desaťročnom období. Dnes to už neplatí a o rovnosti platieb hovorí až rok 2028, čo je pre nás neprijateľné.“ Podľa Šefčoviča pri tvorbe návrhu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zohľadňoval fakt, že Slovensko a nové členské krajiny EÚ majú možnosť získavať finančné prostriedky aj z ďalších fondov, ktoré už nie sú prístupné pre staršie členské krajiny. „Na rozvoj vidieka dostalo Slovensko jednu z najvyšších pomocí, zhruba 150 eur na hektár. Ďalšie príspevky poberáme zo štrukturálnych fondov či kohézneho fondu.“ Problémom Slovenska však je, že čerpanie z programov podporujúcich vedu a výskum je minimálne. Podľa Šefčoviča v rokoch 2004 až 2010 Slovensko zaplatilo do spoločnej európskej pokladnice 3,453 miliardy eur, získalo z nej 7,115 miliardy eur.

Potravinová bezpečnosť


Semančík označil za jeden z najvážnejších súčasných problémov Slovenska ohrozenie potravinovej bezpečnosti štátu. „Našou prioritou je, aby sme produkovali viac potravín, čím podporíme aj vytváranie nových pracovných miest najmä na vidieku.“ Potravinová sebestačnosť Slovenska v súčasnosti dosahuje už len 45 percent, vo vyspelých európskych krajinách je to zhruba 80 percent. Semančík odhaduje, že zvýšenou produkciou potravín je možné vytvoriť až 20.000 nových pracovných miest. Podľa Šefčoviča je aj v záujme Európskej komisie, aby bol potravinový reťazec čo najkratší, aby vzdialenosť medzi výrobcom a spotrebiteľom bola čo najmenšia. Tento problém by na Slovensko mohla pomôcť vyriešiť chýbajúca stratégia a dlhodobá koncepcia rozvoja poľnohospodárstva.