< sekcia Československé výročia 2018

Danko: Sviečková manifestácia mala zakódovaný silný nádych demokracie

Na snímke predseda Národnej rady SR Andrej Danko. Foto: TASR - Pavol Zachar

Danko dodal, že práve v tomto období, keď je spoločnosť zmietaná emóciami a atakmi rôzneho druhu, si pripomíname udalosť, ktorá svojou silou a odkazom oslovuje všetkých.

Bratislava 25. marca (TASR) - Sviečková manifestácia mala zakódovaný silný nádych demokracie, slobody a razenia si cesty  k novej spoločnosti. Pri príležitosti jej 30. výročia to vyhlásil predseda Národnej rady SR a šéf SNS Andrej Danko.

Podľa jeho slov sa udalosti svojím posolstvom a silou myšlienky stávajú súčasťou národných dejín. A v plnom rozsahu to platí aj o Sviečkovej manifestácii z roku 1988. "Bol v nej zakódovaný silný nádych demokracie, slobody, razenia si cesty k novej spoločnosti, s dodržiavaním a rešpektovaním občianskych práv a akceptovaním náboženskej slobody," povedal.

Ako tvrdí, cesta, na ktorú sa Slovensko dalo, vyústila do vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorá je dnes členom Európskej únie, naši občania môžu pohodlne cestovať a žiť v schengenskom priestore a uplatňujú si svoje práva. "Som presvedčený, že dnes je našou povinnosťou pripomínať si tieto udalosti, vysvetľovať ich význam a aj celý dejinný kontext. Ak si pripomíname túto manifestáciu, akcentujeme aj naše národné dozrievanie," myslí si a apeluje, že súčasťou národného dozrievania, by mala byť aj morálka či charakternosť.

"Verím, že rozvoj nášho štátu bude úspešne pokračovať a o jeho budúcnosti nebudú rozhodovať ľudia s extrémistickou orientáciou či pochybnou minulosťou. Rešpektujem vôľu aj záujmy ľudí, rovnako občiansku angažovanosť, ktorú však treba pretransformovať do konkrétneho politického subjektu. Silné emócie nemôžu byť hlavnou hnacou silou našich rozhodnutí. A už vonkoncom nás nemôže denne bičovať hystéria, útoky rôzneho druhu a vyhrážky. Je to platformou len pre nárast extrémizmu," upozornil na margo posledných dní.

Danko dodal, že práve v tomto období, keď je spoločnosť zmietaná emóciami a atakmi rôzneho druhu, si pripomíname udalosť, ktorá svojou silou a odkazom oslovuje všetkých. "Nerozdeľuje, ale spája. Upozorňuje na výnimočné dni 'osmičkového' roka a občiansku uvedomelosť. Zomknutosť. Solidaritu a nádej. Aj v tom je zakódovaný jej odkaz pre budúce generácie," uzavrel.

Poslanec Národnej rady SR a bývalý podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič (Smer-SD) si váži odvahu veriacich, ktorí pred 30 rokmi protestovali proti obmedzovaniu náboženskej slobody a prenasledovaniu kresťanov komunistickým ateistickým režimom.

"Napriek násiliu, použitiu vodných diel, zatýkaniu, vydržali a boli jasnou predzvesťou zásadných spoločenských, politických zmien po 17. novembri 1989," uviedol pre TASR. Zároveň pripomenul, že ako vicepremiér sa zúčastnil v roku 2008 na spomienkovom zhromaždení k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie. "Treba si to pripomínať, nezabúdať, aby sa podobné skrivodlivosti, potláčanie náboženskej slobody, demokracie a základných ľudských práv, neopakovali," apeloval.

Poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) priznáva, že v čase manifestácie bol pre prácu v divadle a vôbec o tomto podujatí nevedel. "Boli sme prekvapení, čo sa teda deje. Policajtov tam bolo ako maku. Nevedeli sme to obísť a pocítili sme tie sprchovacie autá. Až neskôr sme sa dozvedeli, čo sa vlastne stalo. Neveriacky sme krútili hlavou, lebo ten zásah voči ľuďom bol neadekvátny a hrubý. Bola to dosť veľká hrôza," povedal. Policajný zásah považuje za absolútne porušenie ústavy, ktorá jasne hovorila o slobode zhromažďovania. "Teda štát porušoval vlastnú ústavu. Bola to neadekvátna brutálna sila voči ľuďom, ktorí stáli a modlili sa. Vnímali sme to s nepochopením a pohoršením. Neviem, kto ten zásah nariadil, ale bola to brutálna sila proti ľuďom," konštatoval.

Jarjabek si myslí, že k Novembru '89 by došlo aj bez Sviečkovej manifestácie. "Na druhej strane, tí, ktorí si uvedomili jej dosah, pochopili lepšie a rýchlejšie November '89. Síce ju organizovala tajná cirkev, ale išlo v nej o občianske práva, ktoré sa týkali veriacich aj neveriacich," dodal.

Edita Pfundtner (Most-Híd) sa o Sviečkovej manifestácii dozvedela až po jej násilnom potlačení. "Mala som vtedy 15 rokov a bola študentkou gymnázia v Bratislave, ale z dôvodu, že sme žili v dobe informačnej izolácie, nevedeli sme dopredu o tejto protestnej akcii. Na druhý deň som počula o tom hovoriť rodičov a následne to vysielala aj televízia. Ľudia však mali strach, nakoľko videli, ako sa vtedajšia štátna moc stavala k protestným prejavom," podotkla.

Pfundtner sa pamätá, že vysokoškoláci, ktorí sa zúčastnili na tomto pokojnom proteste, sa veľmi báli o svoju ďalšiu existenciu. "Bolo to obdobie neslobody a strachu. V tom čase sme doma počúvali iba vysielanie Slobodnej Európy a nejako sme cítili a verili, že režim má vážne trhliny a existuje nádej na jej zvrhnutie. Nevedeli sme presne kedy, ale vedeli sme, že to už nebude dlho trvať," uzavrela.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.